www.pediatriepropraxi.cz 110 INFORMACE Probiotiká – prebiotiká – synbiotiká – postbiotiká – paraprobiotiká… PEDIATRIE PRO PRAXI Úvod Poznatky získan v posledných desaťročiach jednoznačne preukázali dôležitosť ľudskej mikroflóry pre krátkodob aj dlhodob ľudsk zdravie. Včasn „programovanie“ mikrobioty a imunitn ho syst mu sa začína už počas tehotenstva, pokračuje počas pôrodu, dojčenia a odstavovania a je dôležit pre určovanie imunitných funkcií u dospelých (14, 32). Spolu s týmito poznatkami súvisel aj rýchly nárast počtu produktov, ktor údajne ovplyvňujú funkcie a zloženie mikrobioty na rôznych miestach organizmu tak, aby boli na prospech ľudsk ho zdravia (2, 15, 16, 22, 43). Zlepšenie ľudsk ho zdravia moduláciou mikrobiálnej interakcie počas všetkých fáz života je vyvíjajúci sa koncept, ktorý je čoraz dôležitejší pre spotrebiteľov, výrobcov potravín, odborníkov v oblasti zdravotnej starostlivosti a regulátorov. Di tne intervencie modulujúce mikrobiotu zahŕňajú mnoh fermentovan potraviny a di tne režimy bohat na vlákninu, ako aj probiotiká, prebiotiká a synbiotiká, z ktorých niektor sú dostupn ako lieky a zdravotnícke pomôcky, ako aj potraviny (23, 28). Bohat rôznorod mikrobiálne ekosyst my a imunitn bunky obývajúce všetky slizničn a kožn povrchy poskytujú mnoho možností na intervencie s cieľom znížiť riziko chorôb a zlepšiť zdravotný stav. S rozvojom uvedených poznatkov, vedeckých dôkazov, teórií a hypot z sa vyvíjali aj „nov “ označenia a definície základných pojmov, ktor sú dôležit pre syst mový pohľad a pochopenie významu a súčasn - ho stavu poznatkov v tejto oblasti. V ďalšom texte preto uvádzame recentn definície základných pojmov, čiastočne s ich vysvetlením, aby pomohli pediatrom lepšie sa zorientovať v rastúcom počte informácií v oblasti modulácií mikrobioty, ale tiež v rastúcom počte liečiv či výživových doplnkov, ktor nie vždy uvádzajú relevantn a správne informácie o ich zložení a účinkoch. Viacer z uvedených pojmov sú niekedy aj komerčne zneužívan (12). Definície Konsenzuálne definície probiotík, prebiotík a synbiotík sa postupne vyvíjali (3, 15) a v súčasnosti široko akceptovan definície boli zverejnen v posledných rokoch. Probiotiká sú „živé mikroorganizmy, ktoré pri podávaní v primeraných množstvách poskytujú zdravotný prínos pre hostiteľa“ (10). Zatiaľ čo prebiotikum je „substrát, ktorý je selektívne využívaný hostiteľskými mikroorganizmami, poskytujúci zdravotný prínos“ (9). Synbiotikum, spočiatku koncipovan ako kombinácia probiotík a prebiotík, sa teraz definuje ako „zmes obsahujúca živé mikroorganizmy a substrát(y) selektívne využívané hostiteľskými mikroorganizmami, ktoré poskytujú hostiteľovi zdravotný prínos“ (36). Postupom času a nárastom vedomostí v oblasti významu a modulácie mikrobioty vznikali i ďalšie dôležit pojmy. Pojem postbiotiká súvisí s uvedenými termínmi a objavuje sa ako dôležitý nástroj na podporu zdravia odvodený od mikroorganizmov. Jeho používanie a označovanie však bolo nejednotn a zahŕňalo rôzne pojmy (25), napr. paraprobiotiká (5, 20), parapsychobiotiká (27), duševn probiotiká (38), metabiotiká (33), tyndalizovan probiotiká (29) či bakteriálne lyzáty (43). V roku 2019 Medzinárodná vedecká asociácia pre probiotiká a prebiotiká (ISAPP) zvolala panel odborníkov špecializujúcich sa na výživu, mikrobiálnu fyziológiu, gastroenterológiu, pediatriu, potravinárstvo a mikrobiológiu, aby preskúmala definíciu postbiotík. Pojem postbiotiká sa čoraz častejšie vyskytoval vo vedeckej literatúre a na komerčných produktoch, avšak používa sa nejednotne a chýba mu jasná definícia (16). Pojem postbiotikum vybral panel expertov ako zložený výraz z termínu biotický – definovaný ako „týkajúci sa alebo vyplývajúci zo živých organizmov“, a predpony post- s významom po. Tieto výrazy spolu naznačujú význam „po živote“; teda neživý organizmus. Koncept, že neživ mikroorganizmy by mohli podporovať alebo chrániť zdravie, nie je nový. Vede, klinikom, komercii i regulátorom by však prospelo, ak by sa používal jeden, dobre definovaný a pochopený pojem a nie odlišn pojmy pre podobn významy. ISAPP navrhol, aby tam, kde je to vhodn , sa používal termín postbiotikum. Podľa stanoviska ISAPP z roku 2019 je teda postbiotikum „prípravok neživých mikroorganizmov a/alebo ich zložiek, ktoré poskytujú hostiteľovi zdravotný prínos“ (30). Na spresnenie toho, čo môže byť a čo nemôže byť postbiotikom, sa uvádza: Postbiotiká sú zámerne inaktivovan mikrobiálne bunky s metabolitmi alebo bez nich, resp. sú to bunkov zložky, ktor prispievajú k preukázaným zdravotným benefitom. Purifikovan mikrobiálne metabolity a vakcíny nie sú postbiotiká. Postbiotikum nemusí byť odvoden z probiotika. Priazniv účinky postbiotík na zdravie sa musia potvrdiť u cieľov ho hostiteľa (druh a subpopulácia). Hostiteľ môže zahŕňať ľudí, spoločensk zvieratá, hospodárske zvieratá. Miesto účinku postbiotík nie je obmedzen na črevo. Postbiotiká musia byť podávan na povrchy hostiteľa (ako je ústna dutina, črevo, koža, urogenitálny trakt alebo nosohltan). Injekcie nepatria do rozsahu postbiotík. V definícii postbiotika je implicitne zahrnutá požiadavka, že postbiotikum je bezpečn na zamýšľan použitie (11, 40). Taktiež sú precízne definovan aj krit riá na to, aby sa prípravok kvalifikoval ako postbiotikum. Musí byť známa molekulová charakteristika progenitorových mikroorganizmov (napríklad úplne anotovaná genómová sekvencia), aby sa umožnila presná identifikácia a skríning potenciálnych g nov vyvolávajúcich obavy o bezpečnosť, musí byť uvedený podrobný opis postupu inaktivácie a matrice, musí byť známe potvrdenie, že došlo k deaktivácii mikroorganizmu. Dôkaz zdravotn ho prínosu u hostiteľa musí pochádzať z kontrolovanej, vysokokvalitnej štúdie. Samozrejm je, že musí byť k dispozícii podrobný opis zloženia postbiotick ho prípravku. A významným krit - riom je posúdenie bezpečnosti postbiotick ho prípravku v cieľovom hostiteľovi na zamýšľan použitie (24). Na druhej strane sú autori, ktorí predsa vyčleňujú samostatnú skupinu paraprobiotík, ktor definujú ako „inaktivované mikrobiálne bunky (neživotaschopné), ktoré poskytujú spotrebiteľovi zdravotný prínos“, majú schopnosť regulovať adaptívne a vroden imunitn syst my, vykazujú protizápalov , antiproliferatívne a antioxidačn vlastnosti a majú antagonistický účinok proti patog nom. Okrem toho môžu paraprobiotiká vykazovať zvýšenú bezpečnosť, zaisťujú technologick a praktick výhody a môžu byť použit aj vo výrobkoch vhodných pre ľudí so slabšou imunitou a u starších ľudí. Inaktivácia môže prebiehať pôsobe-
RkJQdWJsaXNoZXIy NDA4Mjc=