www.pediatriepropraxi.cz 112 INFORMACE Probiotiká – prebiotiká – synbiotiká – postbiotiká – paraprobiotiká… PEDIATRIE PRO PRAXI ním vysok ho tlaku, termálnym pôsobením, UV žiarenia, ultrazvukom s vysokou intenzitou či ionizujúcim žiarením (20, 35). Pre lepšiu diferenciáciu pojmov navrhujú niektorí autori používať termín paraprobiotiká pre bunkov štruktúrne zložky (hlavne zložky bunkovej steny) a termín postbiotiká najmä pre sekrečn metabolity/komponenty (39). Takýmito sekrečnými komponentmi môžu byť napr. proteín p40 a p75, aggregation-promoting factor (APF), bakteriocíny, tiež mal molekuly ako SCFA, konjugovaná linol nová kyselina (CLA), neurotransmitery (GABA, s rotonín…). Najviac detailných vedomostí máme zatiaľ v technikách a skúsenostiach s objavovaním paraprobiotík a postbiotík z probiotických laktobacilov (41). Súhrnne majú paraprobiotiká a postbiotiká dobrý potenciál ako profylaktick alebo terapeutick činidlá, ako aj funkčn potraviny pre ľudí (25) alebo kŕmne doplnkov látky pre zvieratá. Diskusia v tomto smere je určite stále potrebná, na čo poukazuje i recentná bibliometrická štúdia, v ktorej sa dospelo k záveru, že aplikácia tzv. paraprobiotík a postbiotík v potravinách má potenciál prospešných zdravotných vlastností a výrobných výhod v porovnaní s probiotikami, ktor potrebujú zaručenú životaschopnosť (26). Paraprobiotiká a postbiotiká sú teda novými alternatívami rozvoja kvalitných a bezpečných funkčných potravín (11, 28). Je prirodzen , že očakávan benefitn účinky postbiotík by sa mohli prejaviť aj u dojčiat a malých detí, kde sa takisto skúšali pridávať. Účinky postbiotickej suplementácie boli študovan hlavne pre fermentovanú dojčenskú výživu a bakteriálne lyzáty. V súčasnosti existujú celkovo len obmedzen dôkazy, že tieto produkty poskytujú zdravotný prínos v porovnaní s prípravkami bez postbiotík v pediatrickom prostredí. Bezpečnosť a potenciálne škody z postbiotických zásahov zostávajú málo preskúman a pochopen . Ďalšie multicentrick štúdie sú preto potrebn na určenie účinkov a bezpečnosti pre rôzne postbiotiká (31). Synbiotiká S rastúcim významom probiotík a prebiotík sa objavil nový „koncept synbiotík”. Synbiotiká sú založen na koncepcii, že proliferácia a zvýšená aktivita probiotík by sa mohla synergicky zvýšiť po pridaní prebiotík, čo by zase mohlo zlepšiť prežívanie natívnych bakt rií mliečneho kvasenia v gastrointestinálnom trakte (11). V poslednom období sa používa delenie synbiotík do dvoch základných kategórií, a to na kategóriu doplnkových synbiotík a kategóriu synergických synbiotík. Tzv. doplnkové synbiotikum obsahuje probiotikum plus prebiotikum (každ môže byť použit ako jedno aj viac), môžu účinkovať nezávisle od dosiahnutia jednej alebo viacerých zdravotných výhod. Probiotick a prebiotick zložky komplementárneho synbiotika musia spĺňať minimálne stanoven krit riá konkr tne pre probiotikum aj pre prebiotikum (9, 10). V komerčných prípravkoch sa v tejto kategórii využívajú probiotick kmene (napr. L. acidophilus LA-14; L. casei R0215; L. paracasei Lpc-3; L. plantarum Lp-115; L. rhamnosus GG, L. salivarius Ls-33, B. lactis Bl-04, B. bifidum R0071, B. longum R0175, B. infantis) a ako prebiotikum napr. FOS, GOS, inulín, maltodextrín. Synergické synbiotikum sa skladá zo živ ho mikroorganizmu a ním selektívne využívan ho substrátu, ale ani jedno z nich nemusí spĺňať požiadavky na minimálne krit riá stanoven predtým pre probiotiká a prebiotiká (36). Namiesto toho tieto komponenty sú navrhnut tak, aby spolupracovali, pričom substrát sa využíva selektívne so spoločne podávaným mikroorganizmom. Aby sme to zhrnuli, synbiotikum je zmes obsahujúca živé mikroorganizmy selektívne využívajúce substrát(y) s účinkami, ktoré sú prospešné pre zdravie hostiteľa. Symbiotikum nie je synonymom synbiotika a v tomto kontexte je použitie tohto termínu (symbiotikum) nesprávne. Symbióza totiž znamená ak koľvek vzájomn vzťahy medzi organizmami, ktor môžu byť pre rôzne strany rôzne prospešn /neprospešn (6). Možnosti využitia poznatkov o synergických synbiotikách vo výžive dojčiat Matersk mlieko je zlatým štandardom pre výživu novorodencov. Je evolučne optimalizovan a poskytuje novorodencom všetky nevyhnutn živiny potrebn v prvých mesiacoch po pôrode. Zloženie ľudsk ho matersk ho mlieka (MM) je veľmi variabiln v čase a vykazuje zmeny v reakcii na mnoh faktory a zároveň spĺňa meniace sa požiadavky dieťaťa podľa jeho veku (37). MM sa preto považuje za dynamickú, komplexnú biologickú tekutinu s obsahom širokej škály rôzneho množstva bielkovín, lipidov a sacharidov a ďalších biologicky aktívnych látok (vrátane prebiotík). Všeobecne sa predpokladá, že zloženie mlieka sa špeciálne prispôsobuje u jednotlivých matiek tak, aby spĺňalo požiadavky ich novorodenca (42). V súvislosti s touto adaptáciou a dynamikou zmien značnú pozornosť lekárov a vedcov získala tretia najväčšia súčasť MM, a to ľudsk mliečne oligosacharidy (HMO). HMO sú vlastne vysokošpecifick prebiotiká. Pre lepšie porozumenie ich významu je v tomto smere zaujímavý aj historický pohľad na vývoj poznatkov o funkciách HMO. Už Escherich (1886), rakúsky pediater a mikrobiológ, odhalil vzťah medzi črevnými bakt riami a fyziológiou trávenia u dojčiat. Jeho žiak Moro (1900) a H. Tissier (1900), lekár v Paríži, nezávisle od seba našli rozdielnu bakteriálnu kompozíciu v čreve dojčiat v závislosti od dojčenia a od kŕmenia fľašou. Ktor komponenty sú za to zodpovedn , sa zistilo až o storočie neskôr. Paralelne s biomedicínskym výskumom postupoval aj „chemický výskum“, kde sa vedci snažili identifikovať a definovať konkr tne chemick štruktúry zodpovedn za tieto rozdielne vplyvy na dojčatá. Schönfeld (1926) informoval o frakcii matersk ho mlieka, ktorá obsahuje rastov faktory pre Lactobacillus bifidus (neskôr preklasifikovaný na Bifidobacterium bifidus). Chemická podstata „bifidus faktora“ v ženskom mlieku bola neznáma. Žiaci Moroa, a to chemik Kuhn a pediater György, však predpokladali, že tieto chemick štruktúry mlieka majú vzťah k pôvodným zisteniam Moroa a Tissiera, a to tým, že tieto substancie vplývajú na rast črevných „fyziologických“ bakt rií u dojčiat. Presnejšiu chemickú štruktúru prvých oligosacharidov zistili žiaci Kuhna až v roku 1983. Vzhľadom na tieto vedomosti sa začali syntetizovať glukooligosacharidy (GOS) a fruktooligosacharidy (FOS) a pridávali sa do mliečnych formúl ako zmesi GOS/FOS v snahe podporiť „bifidový efekt“. Vzhľadom na komplexnosť a zložitosť HMO však nedokážu tieto syntetick prebiotiká ako GOS/FOS v plnej miere vykazovať bifidový efekt. A takto sa HMO stáva jedinečnou
RkJQdWJsaXNoZXIy NDA4Mjc=