Pediatr. praxi. 2026;27(3):152-158

Proteíny v strave dojčiat, koľko je málo, koľko je veľa, koľko je optimálne a prečo?

doc. MUDr. Milan Kuchta, CSc.

Klinika detí a dorastu LF UPJŠ a DFN Košice

Úvod: Proteíny materského mlieka predstavujú esenciálny makronutrient pre rast a vývoj dojčiat. Tieto proteíny vykazujú špecifickú biologickú kvalitu: vysoký podiel srvátkových proteínov v pomere ku kazeínu, bohatý obsah bioaktívnych frakcií (napr. imunoglobulíny, laktoferín, α-laktalbumín) a zohrávajú významnú úlohu v imunomodulácii a tráviacom dozrievaní. Kontext: Historicky boli dojčenské mliečne formuly navrhované s vyšším obsahom bielkovín (≥ 2,5 g/100 kcal), než bol obsah v materskom mlieku, s cieľom kompenzovať rozdielnu biologickú hodnotu kravských proteínov a podporiť rast. Takéto vyššie hladiny však boli spojené s dramatickejšími krátkodobými prírastkami hmotnosti a potenciálnym dlhodobým rizikom metabolických porúch vrátane nadváhy. ESPGHAN a medzinárodné expertné skupiny preto stanovujú odporúčané normy pre kompozíciu dojčenskej formuly s minimálnym obsahom proteínu ~ 1,8 g/100 kcal a maximálnym ~ 3 g/100 kcal, pričom nižšie koncentrácie by mali byť klinicky overené pre zabezpečenie adekvátneho rastu. Súčasné praktické receptúry formulačných výživ často poskytujú celkový obsah bielkovín na úrovni približne 1,2 – 1,6 g/100 ml pripraveného nápoja, čo zodpovedá dolnej hranici regulačných limitov, a viac sa približuje fenotypu materského mlieka.

Záver: Zvýšený dôraz na kvalitu proteínu – moderné úpravy srvátkových frakcií, obohatenie o α-laktalbumín a optimalizované aminokyselinové profily – umožňuje zníženie celkového obsahu bielkovín bez negatívneho ovplyvneného rastu a zároveň minimalizuje metabolickú záťaž. Takéto prístupy reflektujú integráciu WHO rastových štandardov a odporúčaní ESPGHAN o dlhodobom zdraví a metabolickom programovaní počas skorého detstva.

Klíčová slova: výživa, dojča, proteíny, mliečna formula.

Zveřejněno: 1. červenec 2026  Zobrazit citaci